Tretia kapitola-Coffee and Tea

1. ledna 2009 v 22:42 |  Hide and Seek
Dávno som nenapísala nič k tejto kapitolke, hádam mi to prepáčite :) Vymazalo mi to prichystané kapitoly a ja som nemala chuť to písať od znova :) Ale dneska som to dokončila...
A prosím, nechajte niake komentáre :)


Zúrivo som sa predieral ľudmi na chodbe, za nikým som sa neobhliadal, nikto ma nezaujímal. Snažil som sa nevnímať silný zápach dezinfekčných prostriedkov, ktorý sa rozliehal po nemocnici. Počul som nejasný šum ľudí na okolo...všetci to boli narušený ľudia, ktorý ani nevedeli svoje meno. Bolo mi ich ľúto. Preto som sa dal na psychológiu. Chcel som poskytnúť aj inú pomoc, než tú fyzickú. Na to tu boli vyčačkaný lekári v bielych plášťoch, arogantný a drzý voči mne i okolným pacientom. Ja som pomáhal po psychickej stránke. V hlave sa mi zase rozvučal starcov hlas. Nevedel som prísť na koreň tejto záhady. Schovávačka. Stále sme toho tretieho hľadali...to je nezmysel! Som lekár, nie detektív!
Môže to byť ktokoľvek! Môže byť kdekoľvek! Môže byť rovno predo mnou! Prudko som vrazil do osoby predomou a už som sa chystal ju bez ospravedlnia obísť, keby ma nezachytila za plásť.
,,Malfoy?"
Zdvihol som zrak a padol mi pohľad na primátora nemocnice. Preglgol som a slušne zastal. Vedel som, že je zle. Muž-vlastne ešte len chlapec, bol veľmi mladý-zdvihol zrak a zapichol do mňa karamelové oči. Panicky som cúvol.
,,Prepáčte..." zamumlal som a rýchlo sklopil zrak k zemi ,,Som dnes trochu roztržitý" priznal som sa. Stále som hľadel do zeme. Po ničom inom som netúžil, len ísť domov a ísť od tohto muža preč. Lekár so záujmom zaklonil hlavu a rozosmial sa.
,,Chod domov..." nakázal mi mäkko a jemne ma stisol za plece. Srdce sa mi bláznivo rozbúchalo. Akoby ma niekto strčil z útesu a ja som začal padať dole. Nevedel som čo sa to so mnou robí.
,,Ale..." protestoval som, ale než som stihol vetu dopovedať skočil mi do reči a ja som sa donútil zmĺknuť. Nestávalo sa často, že by mi niekto skákal do reči.
,,Vedieš svoju prácu dobre, chápem, že si vyčerpaný a že si potrebuješ odpočinúť. Tak chod, na čo čakáš?" zašepkal takmer nečujne, tak aby som to počul len ja ,,Scorpius..."
Zdvihol som zrak a nakrátko si prezrel jeho tvár. Nepodakoval som. Vlastne som nič nepovedal. Môj pohľad zastal na jeho očiach v ktorých sa trepotali nežné plamienky. Akoby som bol v ohni. Zmätene som cúval od neho preč. Napokon som sa rozbehol.
Teddy Lupin sa usmial a prstami si zľahka prešiel po vlasoch. Čierne pramene sa zmenili na striebristo-sivé a on spokojne kráčal stmavnoutou chodbou preč.

Strčil som klúč do zámku a ticho otvoril dvere. Obklopila ma známa vôňa kávy, ktorú som robieval Albusovi na raňajky. Prekvapený som vkročil dnu a zabuchol za sebou dverami. V kuchyni sa mihol tieň a Albus vyšiel von z kuchyne.
,,Ty si doma? Ja...nevedel som..." vyhŕklo zo mňa a trochu sklúčene som si uvedomil, že môj hlas zaznel vyčítavo ,,Nie že by mi to vadilo...len..."
,,Musíme sa porozprávať..." zastavil ma Albus chladne a pohľadom spočinul na mojej kožušinovej bunde ,,Vyzleč sa a pod do kuchyne..."
Ani trochu sa mi nepáčil jeho tón, ale napriek tomu som neochotne zavesil bundu a šál na vešiak. S roztrasenými nohami som sa priblížil do kuchyne a začudovane sledoval ako mi Albus zalieva obľúbené vrecúško jablkového čaju.
,,Albus ja...nemusí mi robiť čaj..." ozval som sa ticho
,,Sadni si," zašepkal a preniesol moju bodkovanú šálku čaju na stôl ,,Už dlhšie ti chcem niečo povedať..."
Neisto som si zobral pariacu sa šálku čaju a objal ju prstami. Po dlani sa mi rozlialo teplo. Snažil som sa vnímať, ako moja ruka bolestne reáguje na páľavu. Mal som divný pocit, že Albus sa chce so mnou rozísť. Chcel som cítiť bolesť na ruke, nie v srdci. Chcel som, aby bola silnejšia, ako tá nastupujúca.
Chvíľu bolo mŕtve ticho. Z kúta zamňaukala naša mačka.
,,Scorpius..." ozval sa znova Albus a moja ruka čo držala šálku sa mikla a polovica jej obsahu sa ocitla na mojom svetri a ruke. Vyhŕkli mi slzy do očí a statočne odsunul od seba pohár. Ruka mi začala červenieť a tŕpnuť. Albus bol hned na nohách.
,,Ty hlupáčik..." ozval sa karhavo ,,Nevieš si dávať pozor? Ja som ti vravel, že si prepracovaný. Ved sa pozri na seba! Vyzeráš ako mŕtvola!" chytil moju načervenalú ruku a zahľadel sa na popáleniny. Nepotlačil som vzlyk. Či som už bol dneska unavený, alebo vystresovaný, rozvlykal som sa. Cítil som sa úboho a slabo. V tej chvíli som si nevedel prestaviť, čo by som robil, keby tu Albus nebol. Moje ruky si ho zovreli v náručí a ja som sa započúval do prekvapeného tlkotu srdca.
,,Och bože, Scorpius...to tak strašne bolí?"
Prikývol som ,,Ani nevieš ako...och Al, tak hrozne ma to mrzí!"
Prekvapene zažmurkal, ale stále ma zvieral v náručí ,,Už si mi chýbal..."
,,Aj ty mne..." zašepkal som ,,Prosím ťa, neopúšťaj ma..."
,,Ani to nemám v pláne...ale Scorpius, počkaj prosím ťa, musíme ti na tú ranu niečo dať..."
,,Kašli na to!" zahriakol som ho ,,Nebolí ma to! Vážne Albus, nepotrebujem nič..." statočne som sa usmial. Albus si ma neveriacky prezeral.
,,Práve si na seba vylial vriaci čaj!" ozval sa rozhorčene a posadil ma na stoličku ,,Dám ti na to masť, ešte sa ti to zapáli!"
Nechal ma samého v kuchyni a ja som počul ako vybehol hore schodami, po lekárničku. Sledoval som ako okraje popáleniny naberajú ružovkastú farbu. Zhnusene som odvrátil zrak. Páľava v ruke my z nemožňovala myslieť. Zavrel som oči a ticho dýchal. Bolesť sa stupňovala.
,,Scorpius?" zašepkal si ked si sa jemne dotkol mojej ruky mokrou handričkou. Trhol som sa ,,Štípe to?"
,,Uhm..." zamrmlal som a posadil som sa na stoličke ,,Albus ja..."
,,Nič nehovor, musíš si odpočinúť!" nakázal mi Albus a jemne mi prechádzal handričkou po popáleninách. Sklúčene som sa zhrbil a sledoval, ako čistí moju ranu. Stále som nemal dosť odvahy, povedať mu, ako mi strašne chýbal. O chvíľu moju ruku natrel masťou a opatrne obviazal.
,,Nevedel som, že aj ty si lekár..." povedal som ticho, čo som hľadel ako moja ruka bola zrazu obviazaná. Albus zdvihol zelené oči a zahľadel sa na mňa.
,,Je to len prvá pomoc..." zašepkal ,,Nič zložité..."
,,Ale..."
,,Chod si ľahnúť, zajtra sa porozprávame..." usmial sa a chytil ma za dlaň ,,A nerob si starosti s raňajkamy, ja ich urobím..."
Než som stihol niečo namietnuť, Albus sa dotkol mojich pier a ja som v tej chvíľi nemohol protestovať. Jeho pery boli vlhké a teplé, držali ma v tesnom objatí a moje srdce vynechalo pár úderov. Po chvíli som sa odtackal preč a roztrasene kráčal po schodoch, pričom som sa pridržiaval steny.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 CajushHP...Twoje SB-nkooo CajushHP...Twoje SB-nkooo | Web | 2. ledna 2009 v 0:12 | Reagovat

Albus a Scorpius..Omg..ta obarena ruka kavou musela dobre strasidelne bolieeeet..omg.nechcela by som zazit

som zvedawa na dalsiu a inak nebolo by zlee,kebyze pridas nieco aj k hogwards prostitute

2 Andromeda Andromeda | Web | 2. ledna 2009 v 11:17 | Reagovat

Cajush: Jo, tá by sa mala čoskoro dopísať, ale bude dlhá :)

3 sion sion | Web | 11. června 2009 v 12:52 | Reagovat

Náhodou jsem narazila na tvé stránky a musím říct, že jsou úžasné:)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama