Září 2007

Cesta v čase1.

30. září 2007 v 20:08 FF-Cesta v čase.
Ja viem že som šialená ale je tu dalšia nová poviedka. Viem že by som sa mala sústrediť najmä na tie rozpísané ale kebyže sa sústredím tak máte o poviedku menej a to by ste nechceli že??? Myslím že už trochu tušíte čo sa bude diať. Prišla som trochu na myšlienku že toto by potešilo mnohích lebo som postrehla že väčinu vás takéto veci má rado! By, prosím komenty a ešte raz sa ospravedľnujem tým ktorý to moc neobľubujú!
--------------------------------------------------------------------------
Hermiona sa nadýchla a pozrela na vecičku ktorá vyzerala ako presýpasie hodinky. Naposledy ich držala ked bola tretiačka. Teraz bola šiestačka. Mnoho predmetov spôsobilo že minesterstvo jej požičalo. Nie sa čo strachovať. Hermiona si ich dala na krk a začala pretáčať. Zrazu sa jej od šnúrky otrhli a spadli na zem. Hermiona zhíkla. Prach ktorý sa rozsypal na zemi ju obklopil zo všetký strán. Zrnká prachu s ňou začali bláznivo točiť. Hermiona kýchla. Pár zrniečok sa jej dostalo do nosa. Zrniečka sa prestali krútiť a Hermiona sa konečne postavila na vlastné nohy. Pozrela sa okolo seba. Bola na tom istom mieste kde pred tým. Bola v Rokforte. Tak čo sa vlastne stalo? Zrazu zbadala Harryho. Zakričala naňho.
,,Harry! Čakaj ma!" skríkla. Harry sa otočil a pozrel na ňu. Hermiona sa rozbehla za ním. Asi meter od neho ale zastala. Zúfalo pozerala na chlapca. Nebol to Harry. Hoci sa naňho ten chalan šialene podobal ale nemal jazvu ani smaragdové oči. Premkla ju myšlienka že je to jeho brat. Ale nebol. Chlapec už otváral ústa akoby chcel niečo povedať ale prerušil ho chalan ktorý vyliezol z rohu.
,,James kde toľko trč.." chalan zmĺkol len čo zbadal Hermionu. Hermiona sa zadychčala. Bol to Sirius! Spoznala ho. Mal taký istý ťahavý hlas z ktorého kvapkal med, tmavé oči a bradu špicatú ako ked ho videla naposledy. Ale dorazilo ju to že Sirius bol taký...pekný. Vlasy mu elegantne padali a postavu mal ako model. Jeho ebenové oči sa zapichli do Hermioniných. Hermiona zapýrená odvrátila zrak a venovala sa chlapcovi ktorý sa volal James. Počkať ved James bol Harryho otec. Preto tá podoba! Že na to neprišla skôr.
,,Povedala si mi...Harry?"povedal James.
,,Eh no mne to vykĺzlo lebo..." Hermiona zúfalo vymýšlala dôvod ,,...sa podobáš na môjho bratranca! Veľmi ma to mrzí ak som ťa urazila."vyhrkla zo mňa prvá vec čo ma napadla. James sa usmial. Mávol rukou.
,,To nič to sa stáva." povedal milo a potriasol mi rukou. Vyzeral že to zbaštil. V duchu som si vydýchla. Sirius nahodil úsmev a tiež mi išiel potriasť rukou. Držal ju dlhšie. Očami sa pozeral na mňa.
,,Teší ma ja som Sirius." povedal.
,,Ja Hermiona. Som totiž nová. Newiete náhodou heslo od Dumbledora???"spítala som sa ich a vduchu som obdivovala Siriusa.
,,Hej, vieme je to: Farebné medajlóny." povedal Sirius breskurýchle aby predbehol Jamesa. James neveriecky pozeral na Siriusa. Potom prevrátil očami.
,,Dakujem, ešte sa uvidíme" koketne som naňho žmurkla. Zakývala som Jamesovi a vybrala som sa k Dumbledorovi.
---------------------------------------------------------------------------
Prosím nezavraždite ma za to!

Kto si?5

29. září 2007 v 18:12 FF-Kto si?
,,Prútik? A to je čo?" zvedavo som si ho obzerala. Na svojich dlaniach mi jemne vybroval. Draco zatvoril oči. Bolo tažké niekomu vysvetliť čo je prútik a už vôbec čarodejník.
,,Pod na dvor." povedal mi a chytil ma za ruku a šli sme spolu na záhradu. Pokračoval dalej. ,,Teraz Hermiona ho chyť do pravej ruky a urob niaky švih s rukou. Mier na oblohu." Totálne zmätená som to urobila. Prekvapene som zhíkla. Z konča prútika vystrelili rýchle strely a na oblohe vybuchovali ako ohňostroj. Nemohla som uveriť že niečo také existuje. S úsmevom som Dracovi povedala.
,,Ja viem čarovať!!! Ja som čarodejnica!!!" smiala som sa od ucha k uchu. Draco sa smial so mnou.
,,A toho ťa len ešte čaká...v škole si čarovala úplne na jedničku. Bola si úplne najlepšia žiačka v škole. Určite sa budeš rýchlo učiť..." povedal Draco a stiskol mi ruku.
-----------------------------------------------------------
Musel som sa smiať. Hermiona objavila knižnicu! Už tam iba sedela a čušala a čítala. Pri čítaní veselo kopala nohami a rukou si podobrela rukou. Vlasy jej elegantne padali a oči behali po písmenkách. Bolo vidno že je vo svojom živli. Cez malinkú škárku od dverí som ju pozoroval. Strany čítala rýchlosťou svetla. Niekedy sa zamyslela ale väčinu času čítala. Ja by som už dávno skapal od toho čítania. Odišiel som preč. Zamyslený som sa vybral z nova na pláž. Ked´ som vyšiel z chatky zavinul ma slaný morský vzduch. Vietor sa mi jemne prehraboval vo vlasoch. Slastne som zavrel oči. More sa veselo smialo a slnko ktoré pomali zapadávalo ma hladilo po lícach. Rukami vo vačkoch som sa pobral ku miestu kde som ju našiel. Došiel som tam. Otočil som sa tvárou k moru. Vlny sa žblnkotom hýbali hore a dole. Po piesku sa povali mušle a hviezdice. Niečo sa tam zalesklo. Prekvapene som sa pozrel ešte raz. Neklamal ma zrak. Čupol som si k tomu. Tá vec už bola v polovici zahrabaná v piesku. Rukami som ju vytiahol. Rukávmi svetra som to vyleštil lebo to bolo celé od piesku. Prekvapene som vydýchol. Bol to náhrdelník z pravého zlata. Bol to medajlón. Mal tam vyrezané: H&R. To čo ma napadlo som sa snažil zúfalo vyhnať z hlavy. So zlou predtuchou som medajlón otvoril. Boli tam dve fotky. Jedna bola Hermionina a tá druhá...bola fotka chlapca ktorého som z duše nenávidel. Weasley. Ked som medajlón otvoril vypadl z neho malinkatý dopis. Otvoril som ho. Bolo tam napísané: Už to nebude trvať dlho. Nerozumel som tým slovám. Ani som nechcel rozumieť. Pozrel som sa na medajlón ktorý som ešte stále držal v ruke. Vstal som. Pozrel som sa na more. Nesmie sa to dozvedieť aj keby to bola posledná vec čo urobím. Naposledy som pozrel na medajlón. Potom som ho s najvačou silou odhodil do vln.

Pár vtípkou so Snapem.

28. září 2007 v 22:18 Galery
Xixixixi.

Nezvyčajná láska 7.

27. září 2007 v 20:52 FF- Nezvyčajná láska.
Takže vidím že najviac sa vám páčia poviedky Kto si a Tábor. Mám taký návrh...čo keby som ich písala každý deň na striedačku( V sobotu a nedelu oddychujem!!!) a potom by som písala dalšie-napr. Romeo a Julietta, Musím si ho získať, Hermionin denník, Nezvyčajnú lásku...a ked budem mať fajn náladičku tak napíšem aj Pokec s Voldemortíkom cez ICQ!!!!!! Fakt ma to zaujíma. A ešte niečo...ked tu nebude viac ako sedem komentárov tak sa parádne naštvem a (bohužial) si to idnesú moje úbohé spolužiačky...však Kati a Naty??? A ešte k tomu budem robiť školský časák( Natulik dakujem za odvahu). Thank, som zvedavá na váš názor!!!! Píšte. Fakt to potrebujem vedieť....
-----------------------------------------------------------
Celú večnosť som ležala na posteli s roztreštenými očami. Nevedela som spať, na to som bola príliž rozrušená. Neunikli mi ani žiadne zvuky ktoré vycházali z chodby. Spolužiaci boli zvedavý čo mi je. Tvárila som sa že si ich nevšímam. Postupne všetci odišli. Pozrela som na okno, slnko pomali zapadalo a sfarbilo oblohu na tmavočerveno. Z očí sa mi pustili dalšie slzy. List som stále držala v ruke. Čítala som si ho stále dookola. Položila som ho na stôl. Na oblohe už svietil velký jasný mesiac ktorý ma svojím svetlom hladil po tvári. Už muselo byť veľa hodín. Na chodbe ktorá bola do teraz ticho sa zase ozývali kroky. Tupé, dunivé a...hlavne zradné. Vedela som kto to je. Nezatvorila som oči, nechcela som sa pred ním ukázať ako zbabelá. Čakala som kým príde sem. Prišiel, zastal nad mojou postelou. Vyčítavo som na neho pozrela.
,,Hermiona, čo sa stalo?" spítal sa ma a chytil moju ruku do svojej dlane. Vytrhla som mu ju z rúk. Tak aby som sa mu nepozerala do očí som mu odpovedala:
,,Tatko sa ti ešte nepochválil?" aj ked som mu nepozerala do tváre som zušila že ho to zarazilo. Z ťažka preglgol.
,,Nechápem čo máš na mysli. Čím sa mi mal pochváliť?" povedal hlasom ospravedlnujúcim a zľaknutým. Zatvorila som oči. Znova sa mi dreli slzy do očí. Nie, nesmiem pred ním revať.
,,Nevieš? Hráš to!" sykla som nenávistne a pokračovala som dalej ,,To som si mohla myslieť. Vy Malfoyovci ste taký istý. Prečo by si začal čistokrvný náfúkanec začínať s Humusáčkou??? Určite len na jedno..." ozvalo sa trápne ticho.
,,Hermiona, ja nič neviem. Čo sa stalo. A nemám ťa len na to!" povedal už Malfoy s trochu netrpezlivým a zúfalím hlasom. V tme som nahmatala list a strčila som mu ho do ruky.
,,TO SA STALO! SKVELO SA POBAV. MYSLELA SOM SI ZE SA ZMENIL!!!ŽE MA MILUJEŠ! NENAVIDIM ŤA! ZMIZNI MI Z OČI! " vykríkla som naňho a otočila som sa na druhú stranu a schovala do periny,

Komix-Utrpenie prpfesora Snejpa.

27. září 2007 v 19:39
//<![CDATA[ //]]>

Kto si?4

26. září 2007 v 20:03 FF-Kto si?
Zobudila som sa. Zažmurkala som očami. Bola som v niakej miestnosti s striebornými kobercami a zelenými stenami. Vedľa mňa bol stôl s čajom. Napila som sa z neho. Skryvila som tvár. Bol nechutne studený ale posiľnujúci. Vstala som z postele a pozrela sa na hodiny. Bolo 11:24. Nevedela som či je to zlé že som spala tak dlho. Poobzerala som sa po miestnosti. Zbadala som roztvorenú skriňu. Zvedavo som pozrela do nej...našla som tam prekrásne šaty.( Nemyslím princeznovské šaty ale také normálne.) Obyčajné zelené šaty s dlhými rukávmi a dlhou sukňou mi pripadali strašne krásne. Dala som ich na seba. Boli aj nádherne teplé. Na koncoch rukávou bolo vyšité striebornou niťou. Pozrela som sa do zrkadla. Zbadala som seba. Prekvapená som vytreštila oči...bola som...celkom pekná. Mala som snehobielu pleť s medovými vlasmi ktoré sa jemne vlnili do pol pása a velké čokoládové oči. Nemohla som uveriť že to dievča v zrkadle som v skutočnosti ja! Na stole som zbadala náhrdelník. Dala som si ho na krk. Bol to strieborný medajlón ktorý bol v polovici rozdelený. Na pravej polovici bol červený had a na ľavej zelený lev. Nevedela som čo to znamená. Pozrela som sa na posledy do zrkadla a vyšla som z izby. Zbadala som schody. Zmätene som zastala. Niečo mi to pripomenulo. Ano!Ten sen dneska v noci!
Som v bielych šatách s závejom na hlave. Kráčam dole schodami a zbadám ryšavého muža s pehami. Je svadba. Ľudia štastne mávajú. Ja tam kráčam a pritom neviem čo robím. Ten muž ma chytí za ruku. Nechápem ho. Ja ho nemilujem. Neviem ani kto je. Viem že jediného koho milujem je Draco...
Zatrasiem hlavou tak prudko až ma zabolí krk. Očami pozerám na osobu predomnou. Je to niaka žena. Má dlhé vlasy až po zadok. Ma milú tvár ale oči má červené, tvár vpadnutú a ustarostenú. Na tvári sa jej pohráva nesmelý úsmev. Má ho podobný ako Draco! Takže to musí byť...jeho matka.
,,Ideš za Dracom? Je dole v kuchyni. Už na teba čaká..." povedala mi a ukázala na schody.
,,Da-dakujem!" vykoktala som. Mala som príšerný strach zo schodov. Nadýchla som sa a jednou nohou som stúpila na prvý schod. Nebolo to také strašné. Dole som už zbadala Draca. Sedel za stolom a zamyslene pozeral na niaku divnú vec. Bola to ako palica s niakým vzorom. Mala som túžbu ju chytiť. Akoby bola so mnou spojená.
,,Neruším?" spítala som sa Draca. Draco sa vytrhol z myšlienok a usmial sa na mňa.
,,Nie vôbec! Kludne si tu sadni a najedz!" a ponúkol mi kopu jedla na stole.
,,Jéj, som hladná ako vlk! A...čo je tá palička?" nadšená som sa pustila do jedla a pozorovala Draca. Zamrzol mu úsmev na perách. Prestala som jesť.
,,To je...prútik Hermiona...prútik..." povedal Draco a podal mi ho do ruky...

Tábor3.

24. září 2007 v 19:19 FF-Tábor.
Zarazene som pozerala na dvere. Chcela som utiecť ale moje nohy stáli na tom istom mieste ako zabetónované. Šťrngot kľúčov bol čoraz hlasnejší. Prečo som len nenechala klúče vo dverách? Dvere sa vyvalili. Malfoy vpadol dnu ako šialený. V očiach sa mu sklela túžba. Pozrel na mňa s nemím výrazom. Ticho som preglgla. Uvedomila som si že tam stojím predním v plnej paráde. Moje nohavičky boli mokré takže naneštastie všetko presvytalo. Neuniklo mi že pozerá na mňa ako na zmrzlinový pohár. Jeho tvár nadobudla purpový odtieň. Očami bleskovo prebehol po džínsoch. Zbadala som to aj ja. Skoro som sa začala smiať. Malfoyovi sa tam vytvoril pomerne veľký hrbolček. Malfoy zmätene pozeral najprv na svoj problém ale potom sa hrozivým a pomalím krokom vybral ku mne. Zľakla som sa že mi chce ublížiť. Cúvala som predním. Narazila som do steny. Neostávalo mi nič iné len čakať čo sa stane. Už bol takmer blízko. Očami som bleskla po prútiku ktorí bol na stole s mokrými vecami. Bol však príliž daleko. Malfoy sa dalej pevným krokom poberal ku mne. Jeho topánky plné vody smiešne člupotali. Z vlasov mu kvapkali posledné kvapky vody a pod mokrým tričkom sa rysovali svali. Už bol pri mňe. Takmer bleskovo som si rukou zakryla svoje (vzrušené) prsia. Malfoy moju ruku silno odiahol od nich. Bez dychu som pozerala ako na ne fascinovane pozerá. Hrozivo sa ku mne približoval rukou. Znova som sa rukami zakryla ale on mi ich znova chytil a surovo držal. Jeho styk bol taký silný že som sa neodporovala na celom tele. Jeho ruka ma pohladila po tvári. Dráždivo mi hladkala krk. Druhou rukou začal šmátrať po mojom tele. Konečne objavil nohavičky. Nie...nechcela som...
,,Nie..." vzlikla som. Malfoy ma zrazu chytil. Zhrozene ustupoval. Pozeral na svoje ruky. Akokeby nechcel veriť k čomu ho donútili. Venoval mi ešte jeden krátky pohľad a vybral sa von z miestnosti. Nechcela som veriť že to urobil. Dokázal to! Nechal ma na pokoji. Roztrasene som si vydýchla a pobrala sa do kúpeľne. Ospršila som sa, dala nočnú košelu, zhasla svetlo a chystala som sa spať. Moje viečka pomali oťažievali a ja som sa ponorila do hlbokého spánku snou. Spala som tak silno že som si ani nevšimla že Draco vošiel do mojej izby a ľahol si ku mne...pritúlil sa ku mne. Šepkal mi do ucha horúce slová lásky ale v hlase mu bolo počuť výchmech. Zajtra mi určite niečo spravý. Ježiš ako len neznášam kanadské žartíky. Ale už sa mi nechcelo rozmýšlať. Spala som s ním v náručí a to bolo podstatné...

Objednávka

18. září 2007 v 22:47
Takže rozhodla som sa dať objednávku. Potom by som ja príbeh vytvorila. Takže fakt prosím o záujem... Každý by napísal:
Postavy:
Dej:- no niečo konkrétne napríklad kde sa to stane, kde sa stretnu...atd...
Záner: Komedia, romantika, horor...atd...
Ak chcete tak aj názov príbehu...
Dakujem a neviem sa dočkať. Ten kto napíše prvý komentár tak ten príbeh bude prvý ten kto napíše druhý komentár tak ten bude druhý...dúfam že ma chápete...Dakujem.

Nezvyčajná láska 6.-pripravte sa je to smutné.

18. září 2007 v 20:42 FF- Nezvyčajná láska.
Hermiona sa zobudila skvelo vyspatá. Otvorila oči a pozrela sa na hodiny. Bolo 10:24. Naštastie bola sobota a vtedy mohla spať dlho...do postele postele mi skočil Krivolab a zamraučal mi na pozdrav. Pohladila som ho na jeho ryšavej papuľke a vstala som z postele. Mysliac na včerajšok som sa obliekala. Už oblečená som sa vybrala do siene. Pohladom som pohladila Draca a išla som ku našemu stolu. Harry s Ronom veselo debatovali o Metlobale. Hermiona prevrátila oči a načiahla sa za hriankou. Čo všetci chlapci vidia na tom metlobale? No hej šport, ale nemusia až tak prehánať. Ron sa pozrel na Hermionu. V očiach mu veselo zahrali ohníčky. Hermiona si to nevšimla. Na hrianku natierala tony masla. Mala divný pocit. Akoby jej mi chýbalo. Niaka časť môjho tela. Požúvala som hrianku a dumala som. Zrazu prišla sova. Priniesla mi list. Pozrela som sa na list. Nechcela som ho otvoriť. Mala som pocit že tam na mňa čaká zlá správa. No nakoniec som ho otvorila. Takmer na jeden hlt som ho prečítala. Do očí sa mi nahrnuli slzy. Nechcela som tomu uveriť! To nemôže byť pravda. Nevydržala som to a rozplakala som sa. Oči som si skryla do rúk. V mojom srdci som mala novú čerstvú a veľkú ranu. Ktorá sa mi určite nezahojí. Nepomôže mi nič ani ihla s niťou ani mastičky, liečivé rastlinky a nápoje. Nenávideným pohladom som pozrela na podpis na liste. Rozplakala som sa ešte viac. Spolužiaci sa nahrnuli ako mňa. Chceli vedieť čo mi je. Ron si ma chytil do náruče a Harry si sadol vedla mňa. Plakala som tak velmi že som nič nevnímala len seba a ten dopis ktorý náhle zmenil môj život. Už nikdy to nebude tak ako predtým...
S vlhnutými očami som sa prebudila v nemocničnom krídle. V ruke som držala stále dopis. Dumbledor tam stál a súcitne na mňa pozeral.
,,Len sa vyplačte slečna Grangerová je mi to strašne lúto že sa to stalo!" povedal Dumbledore. Jeho hlas ma upokojoval ako ked matka hladká dieťa. Plakať som už prestala ale srdci ma trýznila šialená bolesť. Nemohla som tomu uveriť. Nechcela som nikoho ani vidieť. Chcela som byť sama...
,,Nechám vás o samote slečna Grangerová." povedal Dumbledore. Už som počula len klopítajúce kroky. Zatvorila som oči. Moji úbohý rodičia. Sú mrtvy! Zabil ich Dracov otec! Lucius! Nenávidím ho! A Draca tiež!

Videa Draca a Hermi.

17. září 2007 v 17:35 Videa
Moje najoblúbenejšie videjka. Moje absolútne naj som sem šupla...každý koment poteší...sorry že ak to nejde tak na to musite kliknuť aby sa vam to objavilo na You Tube...
Takže začnem týmto toto videjko sa vám možno zdá obyčajné ale mne pomáha. Viac ako polovica príbehov mi sprevázalo ono...
Ježiš toto priam milujem...
Lithiuuuuuuuuum dalšia po ktorej šaliem.
Ten začiatok je priam super...
Další supa...
Len škoda že sú tam ešte časti z ozajstného klipu...
Posledné pekné a moje oblúbené video...a určo ich bude viac...
A chcela by som upozorniť že dole po videami uvidíte nový diel poviedky Musím si ho získať.

Musím si ho získať.2

17. září 2007 v 17:32
Neviem ale z ničoho nič ma chytla depka. No viem že je to divné že taká krpaňa ako ja má depresie. Vlastne kopu ľudí ma považujú za vyspelú, a pritom spávam s mackom. A prosím aby ste boli uhladuplný a napísali ten dáky komentík.
-----------------------------------------
,,Luna stávaj!" kričala na mňa spolubývajúca Juliana. ,,Sú elexíri! So slizolinčanmi! Ja to asi neprežijem! Prečo chrabromil je teraz s bifľomorom? No švihaj Lunisko spáčisko!" Vstala som z postele. Chcela som tam ostať zakryť sa perinou s spať. Ale dorazilo ma že sú s nami Slizolinčania. A ked sú s nami slizolinčania určite tam bude aj Draco! Vstala som z postele a nahodila na seba to najkrajšie čo som našla. Dala do vlasou stuhu s modro-striebornú. Navliekla sa do habitu a hajde za Dracom. Utekala som ako šialená. Zrazu som cítila že do mňa niekto vrazil. Spadla som na zadok a zhrozená som pozerala na vodopád čo mi tiekol z nosa.. Nie a nie prestať. Pozrela som kto do mňa vrazil. Trhla som sa ked som ho zbadala. Bol to nikto iný ako Draco. Usmieval sa tým svojím neodolatelním úsmevom. Začervenala som sa cez ten môj vodopád krvy. Nežne si ku mne prisadol a vytiahol prútik.
,,Neboj sa nič ti nespravým, len zastavíme kohútik...ani sa nenazdáš a budeš v poriadku."povedal mi Draco a pohladil mi vlasy. Zamrmlal zaklínadlo a vodotrysk skončil. Bola som prekvapená aký je Draco ku mne milí. Nebol taký ako inokedy, bol nežný a milí. Draco vstal a podal mi ruku. Chytila som sa jej a vstala som. Pozerala som sa naňho. Ruky sme si neprestali držať. Bol pekný, štíhli, vysoký a mohutný. Slová na to nestačili. Bol priam anielsky krásny. Pozrela som sa mu do očí...myslela som sa že sa v nich utopím. Mala som pocit že s ním sa môžem rozprávať aj bez slov. Pozrel sa na moje pery. Svoje si prešiel jazykom. S napätím som čakala. Ešte raz sa mi pozrel do oči. Zbadala som v nich obrovskú túžbu. Bruškom prsta mi prešiel po perách. Nezmohla som sa na jediný pohyb. Chcela som ho pobozkať! Nahol sa ku mne. Zatvorila som oči . Pobozkal ma. Najprv nežne potom divšie. Psychysky som to nezvládla a objala som ho jednnou rukou okolo pása a druhou som mu prehrabla vlasy. On mi obidvoma rukami siahol do vlasov. Z oka mi kvapla slza. Bola som taká štastná. Slza sa gúlala po mojom líci potom pokračovala po jeho až nakoniec hlučne padla na zem. Draco ma znova pohladil po líci. No v tom vyšiel z rohu človek. Prekvapene vyhrkol...

Tábor2.

13. září 2007 v 19:52 FF-Tábor.
Takže sa pokúsim dať vám jeden slub. Každý deň budem pokúšať napísať jednu poviedku.
---------------------------------------------
,,Ty si so mnou? Načo som sa sem vôbec prihlásila???" vylievala si zlosť Hermiona na Dracovi. Draco sa len široko šklabil.
,,Ale no,no niekto sa nám tu durdí. Ja si to teda pekne užijem!" zasmial sa Draco drsným smiechom.
,,To teda nie budem ti to tu znepríjemnovať čo najviac ako sa dá. Stavím sa že už len v polovici tohto dňa budeš žobroniť na kolenách aby som prestala."
,,Myslíš? Vieš čo uzavrieme stávku. Kto to prvý vzdá ten prehráva." Škľabil sa prblblím úsmevom Draco.A ten čo prehrá...bude jeden celý deň od východu slna do mesiaca na oblohe slúžiť tomu čo vyhral!" Naskočili my zimomriavky. Tušila som niečo že prehrám a ja si to pekne odskáčem. Išli sme po moste z dreva. Nebolo zábradlie takže som musela držať rovnováhu. Rieka sa hlučne smiala. Zrazu sa Draco ku mne naklonil. Čo to robí? Nešibe mu? Neudrel si on niekde hlavu?
,, Malfoy, čo to ro..." no v tom ma umlčal bozkom. Ako omamená som s ním spolupracovala. Rieka už tak nehučala a svet sa prestal hýbať. Bolo to...nádherné...chytil ma za bok. Jemným nátlakom mi otvoril ústa a začal mi tam s jazykom študovať. Nevedela som čo so sebou. Zrazu sa odo mňa odrhol. Na ústach mal víťazoslávni úsmev.
,,No...bozkávaš sa super...ale ja som slúbil že ti budem robiť zle ako správny Malfoy...prípadne si to niekedy môžeme ešte zopakovať..." povedal s nežno výsmešným hlasom. Nechápavo som naň ho pozerala. Zrazu ma ešte viac stickol. Než som sa stihla spamätať už ma hodil do rieky. Skoro som z infarktovala. Ľadová voda ma prebrala. Napadlo ma jediné slovo-Pomsta! Plán číslo A.
,,Pomoc...ja newiem plávať...pomóc..." ponorila som sa pod vodu a čakala som...
Draco tam len s otvorenou hubou pozeral.
,,Ježiši to snád nie!!! Ona sa topí. Ja blbec. Ved ju môžem zabiť!" Skočil som do vody. Plával som a hmatal som pod vodou. Nebola tam! Z oka mi vytiekla slza. ,,Ja som nechcel..."
Hermiona pod vodou plávala a smerovala k Dracovi. Ked bola tretiačka tak sa naučila urobiť si zaklínadlo žiabier. Vždy ked bola pod vodou mohla tam dýchať. Približovala sa k nemu. Nečakane som ho zo zadu chytila a potopila pod vodu. Ja som už len čakala nad hladinou. Draco sa vynoril. Začula som nadávky a slová ako žralok a barakuda a infarkt. Naštvatý zasyčal: ,,To ti nedarujem!"
Prevrátila som očami. No v momente čo ma chytil s pohladom: utopiť-som rýchlo bežala na breh. Z tadial som bežala rovno do chatky. Vypítala som si klúče a bežala do izby. Zamkla som sa a začala som sa vyzliekať z mojich mokrých vecí. Moje NAJOBLUBENEJSIE TRICKO!!!! Ja toho magora zabijem. Už som tam stála len v spodničkách chcela som ísť do kúpelne no v tom začali štrngotať klúče v zámke...
PROSIM veľmi pekne o komentíky ak nebude k tomuto príbehu viac ako 5 komentíkou tak dalej nepíšem!!! Ja viem že som zlá!

Kto si?3

11. září 2007 v 21:15 FF-Kto si?
Klopítal som ku našej chatke. Jej nohy sa jej hompáľali a vlasy jej viali. Nechcel som ju nikdy opustiť. Ale čo ak sa dozvie čo sme boli pred tým? Nie,nie. Ak jej nič nebudem také pripomínať tak sa z toho nezpametá. Bolo krásne držať osobu ktorú miluješ. Ked mama zbadala Hermionu trochu zbledla.
" Ak to tatko uvidí tak ťa zabije!,,povedala.
"To je mi jedno. Ja som ju zachránil. Ja ju naučím všetko čo má vedieť. Ja jej dám nový život!,, povedal som a odniesol som ju do jej izby. Položil som ju na postel akokeby bola z porcelánu. Hermiona zvedavo kukla na mňa. Siahla si na krk. Akokeby tam niečo mala. Niaky neviditelný náhrdelník.
,,Nemala som tu niečo?" spítala so ma a chytala sa na krku.
,,Nie...eh nechceš sa napiť?" ponúkol som jej čaj na zmitie soli z krku. Zobrala šálku a skúmavo na ňu pozrela. Ovoňala ho a do široka sa usmiala.
,,Hermanček! Ten mám veľmi rada!" chlipla si jeden glg a položila na stôl. Zadívala sa na mňa. V bruchu som mal motýle. Veľa motýľov. Nahla sa ku mne. Neschopný slova som sa nahol tiež. Už sme sa takmer dotíkali nosmi. Zatvoril som oči. Stalo sa to! Jej pery sa dotkli mojich. Moje srdce sa spojilo s jej. Moje ruky sa mi prepletali s jej. Roztrasene som vydýchol a pozrel sa jej do očí. Zreničky mala doširoka zväčené. V jej očiach som zbadal seba. Znovu sme pobozkali. Spolu sme si lahli a prikryli perinou. Stočil som si jej prameň okolo prsta. Ona to urobila tiež. Dal som si jeden slub! Nestratím ju a zabránim tomu aby som ju stratil. V náručí sme spolu zaspali.
------------------------------------------
V noci som sa zobudil na to že Hermiona hovorila zo sna.
,,NIE! Nechcem ťa! Neviem kto si! Ja ťa nemilujem! Ja milujem Draca." Na to ma poriadne stiskla. Pohladil som ju po líci. Ukludnila sa. Celú celučičkú noc som rozmýšlal nad tymi troma slovami: ,,Ja milujem Draca."

Romeo a Julieta

9. září 2007 v 22:34
Takže nová poviedka. To ma napadlo ked som pozerala Romea a Juliu. Som zvedavá ako sa vám to bude páčiť. Dej bude podobný. Prosím píšte viac komentíkov lebo zošaliem a mám pocit že tu nikto nie je. A ešte malinkatá prosbička. Chcela by som vedieť kto má kolko rokov. Ak nechcete prezradiť nevadí...a čo sa týka môjho veku bola som prekvapená...kto ešte nehlasoval najnovšie ankety nech hlasuje.
---------------------------------------------------------
Bol maškarný ples. Hermiona na seba navliekla bledomodré šaty a vlasy si dala do drdola. Usmiata sa pobrala preč. Išla dole do siene. Sála zašumela. Hermiona znervóznela. Spomalila. Na ňu pozeralo mnoho žiakov. Chlapci na ňu pozerali ako na bohyňu a dievčatá ticho závideli. Hermiona išla pomaličky krôčik za krôčkom. Pred schody prišiel Ron. Ron bol prezlečený za starodávneho krála. Podal Hermione ruku. Vstúpili do davu tancujúcich párov. Chytil ju za bok a začali pomali tancovať. Pozerali si do očí. Z Ronových očí vyžarovala pravá láska ale Hermionine oči...to bola falošná láska. Hermiona ho nemilovala. Bol to pre ňu len kamarát. Nič viac. Tancovali spolu a tvárili sa ako najzamilovanejší ľudia. Hlúčik ľudí na nich pozeralo.
,,Si krásna" zašepkal Ron.
,,Dakujem Ron aj ty nie si najhorší..."usmiala sa naň ho Hermiona falošným úsmevom.
,,To si mohla rovno povedať že vyzerám hrozne..."šklabil sa Ron. Hermiona bola ticho. Končila pieseň začínala dalšia. Zrazu zdialky začula.
,,Tým to teda pristane." povedal Dumbledor Minerve.
,,Ano, hej" utierala si Minerva slzy z očí.
Do Hermioni vošla zlosť. Ani netušili že Rona nemiluje! Rona to povzbudilo. Nebezpečne sa ku Hermione naklonil. Hermiona sa zľakla. Ron ju pobozkal. Žiaci pustili potlesk. Pár dievčat sa rozplakalo a chlapci začali pískať. Minerva sa dokonca musela vysmrkať do vreckovky. A to poriadne hlučne. Odrhli sa od seba. Hermiona aj Ron sa spolu rozlúčili a pobrali sa svojou cestov. Hermiona sa snažila ísť čo najkludnujšie a nasilu sa usmievať. Išla preč od všetkých. Sadla si za akvárium s rybami farebními ako dúha ktoré veselo skákali. Hermiona sa rozplakala.
-------------------------------------------------------
Ked Draco zbadal ísť Hermionu po schodoch dolu tak mu zamrzol úsmev na perách. Bola krásna...skoro ako anjel. Nervózne išla dole po schodoch s úsmevom na perách. Potom prišiel Weasley. Co neprišiel skôr a nepožial ju o tanec? Jednoducho nemohol. Nevedel sa ani pohnúť. Musel sa len nečinne pozerať ako tancuje s Weasleym. A nebol jediný. Pár študentov sa tiež prizeralo. Hermiona sa tvárila štastne ale mala oči smutné. Weasley na ňu pozeral ako na bohyňu. Prišli sa pozrieť aj Dumbledor s Mc.Gonagallovou. Zrazu ju Weasley pobozkal! Do môjho srdca akoby blesk udrel. Nemohol som sa na to pozerať. Hermiona ho od seba odtisla. Vyzerala nahnevane. Weasley jej bozkal ruku a odišli od seba. Hermiona išla rýchli tempom. Skoro som ju stratil. No v tom ma chmatla Pansy,
,,Draco pod tancovať!" nakázala mi. Tak som tancoval. Keby že ju odmietnem lepí sa na mňa ako pijavica. Ked sme konečne dotancovali čo mi pripadalo ako večnosť som od nej utiekol. Bežal som ku akvárku. Hermiona bola zdruhej strany. Pozeral som a na ňu cez akvárko. Nezbadala ma. Len som tam stál a pozeral na tú krásnu tvár. Niekedy mi pohlad na ňu prerušovali ryby. Hermiona z ničoho nič odvrátila pohlad na mňa. Vyskočila a prekvapene na mňa pozerala.
-----------------------------------------------------
Pozeral na mňa inák. Nebol to pohlad ako keby pozeral na niečo hnusné...práve naopak...krásne. Pozera som naňho. Srdce sa mi rozbúchalo šialenou rýchlosťou. Dala som ruku na sklo. On urobil to isté. Pozerali sme sa na seba. No v tom sa odvážil a prišiel ku mne. Bol krásny.
,,Išla by ste si so mnou zatancovať?" povedal nežným hlasom.
,,Veľmi rada!" povedala som a chytila som ho za ruku. V kročili sme do víru tanca nevšímajúc si prekvapené pohlady žiakov. Tancovalo sa mi s ním ovela lepšie ako s Ronom. Cítila som sa s ním bezpečnejšie. Bol nádherný. Tancovali úplne dokonca. Aj ked už skoro všetci odišli. Nahol sa ku mne. Zavrela som oči.

Anketa 11.

9. září 2007 v 12:42
Hmm...som zvedavá.

Musím si ho získať. 1.

9. září 2007 v 12:07
Takže pricházam s dalšou poviedkou. Bude to o dvoch ľudoch z rôznich kolají. Dievča miluje chlapca a chce si ho získať. Chlapec si ju ale moc nevšíma. Ako to vyrieši? Príde láska sama alebo sa použije nápoj lásky? Sú tu pre zmenu iný ludia. Píšte komentíky. Kto uhádne okoho ide vyhráva.
------------------------------------------------------------
Pozrela sa naňho. Bol to na pohľad krásny chlapec ale dušu mal čiernu ako smola. Keby s ním čo len slovko prehodila tak ju určie zosmiešni. No nemohla si pomôcť. Musela sa naňho pozerať. Bavil sa skvelo so svojimi kamarátmi. Vtipkoval,smial sa jednoducho bol štastný. Zatial čo ona smutne sedela a nikto su ju nevšímal. Vdychla si a znovu otvorila svoju mysel aby mohla pokojne odletieť do oblakov a snívať. Snívanie jej prinášalo radosť. Zrazu on príde a začnú sa spolu kamarátiť. To nevadí že sú z rôznich kolají. Nebudú si všímať nahnevané pohlady svojich kamarátov. Budú vnímať len sami seba. Iba on a ja. Pozre sa mu do jeho krásnych očí a oň ju pobozká. Je to len sen. Jej myšlienky sa znovu vrátili do jej hlavy. Ešte raz sa naňho pozrie. Zľakne sa. Aj on na ňu pozerá!
--------------------------------------------------------------
Bože aká je len krásna. Ako jej to len povedať? Nie,nie. Načo to myslíš? Ved ste v rôznich kolajiach! Nemôžem si pomôcť musím sa pozerať do jej zasnených očí. Na koho asi myslí? Určite nie na mňa. Zrazu sa lesk jej očí vytratí a pozre na mňa už nie zasklením pohľadom. Srdce sa mi rozbúcha. Jej oči sú krásne. Hypnotyzujeme sa navzájom. Jej dlhé pramene vlasov jej padajú cez čelo a elegantne sa vlnia na jej hrudníku. Nemôžem si pomôcť. Musím sa na ňu pozerať. Jej pohľad akoby vysával dušu. Zreničky sa jej zväčujú a ja padám do ich černoty.
---------------------------------------------------------------
On na mňa pozerá! Nie, nie odvráť zrak. Nemôžem. Nedokážem. Nechcem. Pozerám do jeho krásnych trblietavých očí a nevnímam nič iné. Pripadajú mi ako najkrajšia vec na celom svete. Krajšie ako prvý jarný kvet, krajšie ako štebotajúci vtáčik dokonca krajšie ako celí môj život. Chcem sa do nich pozerať celú večnosť. Zreničky sa mu zväčujú. A ja sa blúdim v ich temnote.
----------------------------------------------------------------
Obidvaja naraz odvrátime od seba zrak. Nesmelo na ňu pozerám. Do očí sa jej bojím pozrieť. Strácam sa v nich a nestojím nohami na zemi. Ona je tiež zmätená. Musím sa ovládať aby som neprišiel k nej a pobozkal ju. Drž sa na uzde. Možno to boli len halucinácie. Musím...musím...musím ísť preč! Utekám od stola. Bežím po chodbe. Za každým rohom sú jej dve velké oči. Každý obraz má jej oči. Už som pred klubovňou. Zamrmlem rýchlo heslo a vpadnem dnu ako šialený. Bežím do izby nevšímajúc si udivené pohlady spolužiakov. Zabuchnem dvere a skočím do postele. Zatvorím oči a dám si na ne vankúš. Bránim sa aby sa jej oči opäť dostali do mojej mysle.
----------------------------------------------------------------
Odišiel! Teda utiekol. Aj ja by som bola utiekla keby neodvrátil zrak. Jeho oči. Idem späť do klubovne. Myslím naňho...vojdem dnu. Idem do izby. Lahnem si do postele. Snažím sa naňho nemyslieť. Neviem zaspať. Celú noc ma prenasledujú....
Takže toto som písala trochu anonymne. Preto som nepísala jeho zelené/hnedé atd oči ma hypnotizovali. Další diel už nebude taký anonymní.


Anketa 10.

8. září 2007 v 20:16
Tak to bude tažké....

Anketa 9.

8. září 2007 v 20:15
Hmm...

Anketa 8.

8. září 2007 v 20:14
Tak tu som mega zvedavá!Hlasujte!