Nezvyčajná láska 1.

5. srpna 2007 v 20:41 |  FF- Nezvyčajná láska.
Hermiona smutne pozerala von oknom v školskom exprese. Hoci sa tešila na nový školský rok uvedomovala si že je už posledný. Oprela si hlavu o sedadlo a zatvorila oči. Spomínala...
,,Hermiona je ti dačo?" spítal sa Harry a jemne štuchol do nej. Hemiona otvorila oči a usmiala najfalošnejším Hermiovským úsmevom. Nemohla chlapcom povedať že je smutná z toho že už bude len posledný rok v Rokforte. Ved by sa jej vysmiali do očí a Ron by k tomu dostal hysterický záchvat krochkania.
Namiesto toho im odpovedala:,,Som len unavená...dneska som totiž skoro stávala." Chlapcou to uspokojilo. Hermione sa zachcelo ist poprecházať sa po vlaku. Tu jej trpli nohy. Bez slova stala a vlasy za nou energicky zaviali. Už chytila klučku od dverí a chystala sa ju otvoriť.
,,...miona kam ideš? Ideme s tebou." hovoril Ron a v hlase mu znela podozrievavosť kím Hermiona otvárala dvere.
,,Ron,už niesme malí. Už nemusíme chodiť všade na seba nacapený. Idem sa len prejsť po vlaku. Nemajte strach nikde sa neutopím." povedala nahnevane Hermiona a zabuchla dvere.
Ron nechápavo pozrel na Harryho. Harry mu to opätoval. Obaja si všimli že už nie sú malí. Dobre vedeli že už sa stávajú samostatnejšími ako kedysi. Najmä Hermiona sa rapídne zmenila viac ako o 100%. Bola na všetko háklivá, citlivejšia a urážlivejšia. Už neboli deti boli skoro už dospelími ludmi. Smutne sklopili hlavy a mlčali.
Ticho prerušil Harry: Ron Hermiona má pravdu. Mali by sme sa trochu osamostatniť." dúfal že preto čo povedal sa Ron nenasere.
Ron len povedal: Vieš Harry, máš pravdu len... len mi budú chýbať naše staré dobré časy ked sme boli nalepený na sebe."
Hermiona sa zas precházala po vlaku pozrela smutne do okna a zostala tam stáť. Pozera la sa von oknom mysliac a to ako prvý rok na rokforte sa tu spítala Harryho a Rona či nevideli Nevillovu ropuchu. Teraz jej to pripadalo strašne trápne a hambila sa za to. Spomezi slzy sa usmiala. Zrazu jej zakrili neznáme ruky oči. Bolu studené a bolo v nich cítiť chvenie. Hermiona sa zľakla. Chcela skríknuť no do ucha jej zaznel sipiaci hlas:,,Len mukneš a máš po chlebe." Hlas bol výsmešný, trochu bojazivý a najmä velmi známi. Strašne známi. Nevedela si len spomenúť kto to je. Od strachu jej zvlhli oči. Ruky čo jej držali zacítili horúce a utrpujúce slzy. Neznámemu sa skrivil úsmev ale stále ju viedol do jednej prádnej kabíny. Hermiona sa poddávala aby jej ten niekto neublížil poslušne išla. Znovu jej hlas zašepkal: ,,No vidíš, poslušné dievča" Hermiona sa striasla a mysel je zabolela nad tým hlasom. Tak dobre ho poznala a nevedela si spomenúť kto to len je. Začula škrípanie dverí. Posadil ju na sedačku a dal jej šatku na oči. Hermiona si len kusla do jazyka ináč by začala vrieskať na plné ústa a ktomu nechcela sa pred ním ukázať ako zbabelec. Pomaličky jej šatku zavezoval a dával pozor aby ju nezatiahol prisilno. Hermionu pohltila tma. Neznámi sa na ňu poriadne pozrel a v duchu slastne vdychol. Len, len sa udržoval aby sa na Hermionu nevrhol aby dosiahol svojej túžby. Ale len pomaličky si ju vríval do pamäti akoby si ju chcel navždy zapamätať. Hermina zacítila na sebe pohlad a líca sa jej začervenali ako pijoniére. Počula smiech. Neznámi sa zasmial pretože ho pobavilo to že sa Hermiona začervenala. Bola taká zlatá. Taká jemná a bezbranná. A taká krásna... už nebola kučeravé dievčatko s velkými zubami ale krásna žena s tvarmy pekne vytvarovanými a krásnimi hodvábne kučeravími vláskami a velkými nežnými orieškovo hnedými očkami. Cez prázdniny sa zmenila. Pomali k nej pristupaval až si k nej prisadol. Hermona sa slepo pozrela na neznámeho žmúrila,otvárala oči koľko chcela no cez šatku nevidela. Ani si to neuvedomovala a začala sa vzdalovať. No ruka neznámeho ju pevne stiskla a pritiahla si ju k nemu tak blízko až Hermiona cítila jeho horúci vdych. Hermione búšilo srdce. Bála sa čo jej spravý. No v tom ju teplé, silné ruky pohladili po vlasoch. Hermione sa naježila šija. Zmohla sa len na 2 slová:,, prosím prestaň". Hlas jej odpovedal:,, Nemôžem Hermiona, nemôžem lebo ťa milujem. Slová milujem sa mu zachvelo strachom. Hlas jej bol stále známi ale spomenúť si nevedela ani za svet. Neznámi ju neprestal hladiť po vlasoch. Hermiona zacítila jeho horúci dych ktorý sa jej približoval ku perám. Na nič sa nezmohla a už ju nežne bozkával. Tá nežnosť bola velmi silná. Hermione sa zakrútil svet pred očami. Bála sa ale niekde v kútiku duše sa jej to páčilo. Neznámi sa posúval ku jej krku. Slastne zavdychal a chytil Hermionu za prsia. Hermione prešla telom zlosť hoci sa jej to páčilo.No toto nie-povedala si a vytrhla sa mu z rúk. Neštastne ale narazila do niečoho tvrdého. Hermiona skríkla na plné hrdlo a omdlela.
---------------------------------------------------------------------------------------------------
Hermiona, Hermiona...ozývalo sa jej z dialky. Vstávaj, prosím ťa. Nebud mrtva. Padali na ňu slzy. pomali otvárala oči. Dav zašumel. Zbadala Harryho a Rona. Tí si odfúkli. Aj kopu iných študentov. Prišli tam aj učitelia. Hermiona zažmurkla očami a poriadne sa obzrela. Pomaličky sa chcela zdvihnúť no Madam Pomfeiova ju okríkla:,, To nech ťa ani nenapadne. Pekne si lahni späť do postele. Po tom čo sa ti stalo by si mala odpočívať!!!!" Hermiona síce ostala v posteli ale aspoň sa posadila. Teraz mala jasno kdo tu je: najbližšie jej boli Harry, Ron a Ginny. Potom dvojčatá Fred a Georg a ich kamoš Lee. Angelina a Kate. Potom proseforka Mc. Gonagalová, Snape, Pomrejka a Dumbledore.Všetky oči na nu pozerali. Do toho ticha sa ozval Dumbledore: ,, Hermiona...spoznávaš nás?" Hermiona mu odpovedala: ,,Ano pán riaditeľ. Co tu ja....?" Dumbledor ju prerušil: ,,Hermiona si v nemocničnom krídle máš vážne zranenie hlavy. Teraz nám však povez kdo ťa zviazal v školskom Exprese. Co ti urobil? Toho treba potrestať." Všetci zatajili dych a nedočkavo čakali na odpoved. Hermione nahrkli do očí slzy. Roztraseným hlasom miešaným so zvlikmi odpovedala: ,, Neviem pán riaditeľ. Mala som šatku na očiach. Hlas som nezpoznávala. A nič mi neurobil len sa mi povedal aby som bola ticho lebo sa mi dačo stane. Odniesol ma do miestnosti a tam som si udrela hlavu. Viac si nepametám..." Naozaj ti nič neurobil?-spítal sa Harry jemne. ,,Podľa tvojho kriku sme si maximálne mysleli že ťa vraždí". ,,Nie,naozaj" odpovedala mu na to Hermiona a klamala až sa hory zelenali.Nedokázala povedať že ju bozkával. Pri tej myšlienke sa zachvela. Snape sa zrazu ozval: ,,Prosím vás všetci sa presun te do svojich študovní a zostanem tu len ja a Dumbledor. Poppy a Minerva aj vy prosím odídte potom vám poviem prečo" Ozvali sa nesúhlasé hlasy študuntov. ,,A hned" vykríkol Snape. Všetci odcházali bez slova len Ron s Harrym sa za ňou obzerali. Nakoniec odišli aj oni. Snape sa odvrátil k Dumbledorovi a povedal: ,,Pán riaditeľ myslím si že slečna Grangerová nám niečo tají. Nech nám povie iba nám čo sa stalo viete spolužiaci by to rockecali po celej škole. Takže slečna Grangerová ja dobre ovládam oklumenciu asi viete čo to je?" Hermiona zbledla-Snape jej čítal myšlienky. ,,Ano presne tak"odpovedal jej Snape. ,,A v nich som našiel že chlapec nielenže ju zviazal ale že ju bozkával a obtažoval." Hermiona sa zapírila a Dumbledor sa na ňu zamračil.: ,,Hermiona naozaj sa to stalo?" Nehambi sa tento problém treba vyriešiť"
Hermiona šepla-,,Ano pán riaditeľ." Dumbledor sa mračil ešte viac ako pred tým ale nie už na Hermionu. ,,Podme" povedal Snapovi. ,,Poppy dali by ste slečne Grangerovej elixír na spánok bez snov?" Hermiona ho bez slova vypila a padla na vankúš a zaspala.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Anketa

Ako sa vam páčila poviedka? Aku znamku by ste dali?

1.
2.
3.
4.
5.
6 :D

Komentáře

1 cica cica | 6. září 2007 v 21:22 | Reagovat

da sa

2 Lucííík999 Lucííík999 | Web | 14. února 2008 v 11:54 | Reagovat

začíná to pěkně...a tajemě....jsem zvědavá kdo to je...ikdyž mám jisté podezření....:-)jdu rychle na další..:-)

3 Ginny Ginny | 27. března 2008 v 19:03 | Reagovat

naaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaadhera

4 fanthasia fanthasia | E-mail | Web | 29. března 2008 v 18:17 | Reagovat

kraaaasna kapitolka nemam slov..inka nespriatelime :)

5 eggy eggy | 30. března 2008 v 19:03 | Reagovat

ehm.....dej sa ako tak da ale ta gramatika.... ak by si to hodila do wordu urcite by sa ti stratili perly ako: "spitala" a podobne... ja osobne som tuto kapitolu kvôli gramatickým chybám ani nedocitala....

6 Dorea Dorea | Web | 9. července 2009 v 1:26 | Reagovat

zajímavý námět... jdu pokračovat

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama